Námorníci sa plavili niekoľko týždňov po vzdialených moriach. Na oblohe nebol ani mráčik a more sa zdalo pokojné. Muži pozorovali hladinu, na ktorej sa sem tam vynorili delfíny. Zrazu sa na vodnej hladine objavila žena. Mala zelené vlasy a neobyčajne krásnu tvár. Morská panna svojím nádherným úsmevom všetkých očarila. Keď sa vynorila ešte viac spozorovali, že je do pol pása nahá. Väčšina z nich bola opantaná túžbou po morskej panne a tak skočili za ňou. Následne sa vynorilo kopec ďalších hláv. Po tom čo k nim námorníci priplávali stiahli ich k sebe pod hladinu a muži sa už nikdy nevynorili. Ostala po nich len prázdna loď.
Morská panna je mytologický tvor, ktorý je zväčša zobrazovaný ako krásna bytosť, ktorá je do pol pása ženou a od pol pása má rybí chvost. Mýtus o morských pannách pochádza z denníkov námorníkov, ktorí údajne pozorovali morské víly. Dnes vieme, že to čo videli boli zrejme lamantíny, tulene alebo dugongy. Veľký anglický moreplavec Henry Hudson si v roku 1608 zapísal do denníka, že videl morskú pannu. Stvorenie vraj plávalo popri lodi a sledovalo posádku. Posádka tvrdila, že bytosť mala ženský zadok a prsia, bledú pleť, dlhé čierne vlasy a chvost ako delfín. Po tomto sa pozorovanie morských víl stávalo častejším. Podľa dobových správ boli morské panny predzvesťou nebezpečných udalostí, ako sú záplavy, búrky, stroskotanie lodí a utopenie. V iných kultúrach môžu byť láskavé alebo sa zamilovať do ľudí.
Sirény
Aj grécka mytológia mala svoje morské panny. Boli to dcéry riečneho boha Acheola. Na rozdiel od morských panien aké poznáme dnes mali ženskú hlavu a vtáčie telo. Vynikali krásnym hlasom. Na svoj hlas bol veľmi pyšné a tak vyzvali na súťaž samotné Múzy. Samozrejme, že prehrali a Múzy ich premenili na polovtákov. Podľa inej povesti im nechala narásť krídla Afrodita lebo boli neprístupné láske. Z hanby odleteli na skalnatý ostrov a svojím spevom lákali námorníkov, aby ich zaškrtili a vypili im krv. Ich spev bol tak ľúbezný, že žiaden muž nemohol odolať a skočil za nimi do mora. Odyseus, ktorý sa vracal z Tróje zalepil svojim mužom uši voskom a sám sa nechal priviazať k stožiaru.
Morská panna v umení
Morská panna sa dostala najmä do rozprávkových kníh. Hans Christian Andersen sa v roku 1836 inšpiroval rôznymi príbehmi a rozprávaniami námorníkov a napísal rozprávku Malá morská panna. V jeho podaní šlo o tragický príbeh morskej víly, ktorá sa zamilovala do princa, ale prišla o hlas a tak mu to nemohla povedať. Rozprávka bola viackrát sfilmovaná a to najmä pod taktovkou Walta Disneyho. Morské panny sa objavili aj v knihe Harry Potter a Ohnivá čaša.
V roku 2001 vznikol filmový horor Bytosť z hlbín. Tam bola morská panna zobrazená ako nebezpečná a zákerná bytosť.
Ak máte nejaké tipy na dobrý film alebo knihu o morských pannách, budem rada ak to uverejníte v komentároch.
V kodanskom prístave v Dánsku sa nachádza socha malej morskej víly. Jej výška je 125 cm. Po celkom svete sa však nachádza asi 130 sôch, napríklad v Nórsku, Grónsku alebo Thajsku. V Helsinkách symbolizuje znovuzrodenie mesta. Vo Varšave sa nachádzajú dokonca tri sochy.
Morská panna v heraldike
Stala sa obľúbenou figúrou v heraldike. Najznámejším erbom, ktorý má vyobrazenú morskú pannu je erb mesta Varšava. Žena s rybím chvostom drží v ruke meč a štít. Vedľa nej je nápis Semper invicta, čo znamená navždy neporazená.
Galéria
