Je október 1944 a pred bránou koncentračného tábora Bergen-Belsen postáva veľký dav ľudí. Tlačia sa v dave, sú unavení, hladní a plní obáv, nevediac čo ich čaká. V tlačenici sa k sebe túlia dve sestry -16 ročná Anna a 19 ročná Margot Frankové. Obe veľmi nadané a inteligentné. Mali celý život pred sebou, svoje sny a túžby. To všetko však prekazila ich smrť v nemeckom koncentračnom tábore Bergen-Belsen. Tábor sa nachádzal juhozápadne od mesta Bergen (POZOR! Takto sa volá aj mesto v Nórsku), v okrese Celle, neďaleko Hannoveru.
Jeho história siaha do roku 1935. V tom čase sa blízko neskoršieho koncentračného tábora staval výcvikový tábor Belsen. Zamestnaných tam bolo množstvo robotníkov. Tí potrebovali niekde bývať a tak sa na mieste neskoršieho tábora postavil komplex budov pre robotníkov. Po dostavaní robotníci miesto opúšťajú a roku 1940 ho preberá Wermacht, keďže hľadal vhodné miesto, kde by mohol umiestniť vojnových zajatcov, ktorých bolo v tom čase asi 600. Po čase však kapacitne nestačil, niektorí museli spať pod holým nebom a tak sa začal rozširovať. Pribudli nové budovy aj nemocnica. V roku 1941 tam prišlo okolo 21 000 sovietskych vojnových zajatcov. Mnohí z nich zomreli v dôsledku chorôb, umrznutia alebo hladu.
Koncentračný tábor
Roku 1942 sa otvorila otázka konečného riešenia židovskej otázky (nem. Endlösung der Judenfrage, skrátene Endlösung) a to najmä na konferencii vo Wansee. Židia mali byť internovaní v koncentračných táboroch, kde ich nacisti plánovali likvidovať. Jedným z týchto táborov mal byť aj zajatecký tábor Bergen-Belsen. Wermacht teda odovzdal južnú časť tábora jednotkám SS. Ihneď tam začali zvážať Židov najmä z Maďarska, Poľska a Holandska. Koncom roku 1944 vzniklo vo Varšave povstanie, ktoré bolo potlačené a mnoho ľudí z povstania bolo poslaných práve do Bergen-Belsenu.
Koncom roka 1944 je jasné, že vojna nedopadne pre Nemecko dobre. Armáda spojencov rýchlo postupovala, tak sa v Berlíne rozhodli, že tábor bude evakuovaný. Asi 80 000 väzňov bolo prevezených do iných táborov. Niekoľko tisíc ľudí tam však zostalo a boli oslobodení britskou armádou. Okrem toho tam britskí vojaci našli obrovské množstvo mŕtvych tiel, ktoré pochovali do masového hrobu.
Obete
Počas rokov 1940 až 1944 zomrelo v tábore okolo 40 000 osôb. Najväčšiu časť tvorili Židia a sovietski vojaci. Už menej to boli politický väzni, najmä tí, ktorí nesúhlasili s režimom a otvorene ho kritizovali.
Anna a Margot Frankové
Rodina Frankových pochádzala z Frankfurtu nad Mohanom a tvoril ju otec Otto a matka Edith. Mali dve dcéry – Margot a Annu. Bola to židovská rodina, ktorá žila spokojne, až kým nenastúpil k moci Adolf Hitler. Rodina sa prestala cítiť v rodnom meste bezpečne, a tak sa presťahovali do Amsterdamu. Avšak aj tam sa začala situácia meniť. Židia začali byť segregovaní a nakoniec aj odvážaní do táborov. Ukryli sa teda v jednom dome, kde im pomáhali priatelia. (V tomto dome je dodnes múzeum).
Anna si v tom čase písala denník, kde opísala svoj život v úkryte. 4. augusta 1944 bol ich úkryt prezradený a rodina sa dostala do zberného tábora Westerbrok a následne sa pri selekcii rozdelili a už sa nikdy nevideli. Rodičia sa dostali do Osvienčimu, zatiaľ čo dievčatá do Bergen-Belsenu. V tom čase v tábore vypukla epidémia týfusu. Obe sestry ochoreli. Anna sa starala o chorú Margot, ale Anna sama nakoniec zomrela len pár dní po svojej sestre. Matka zomrela v Osvienčime, ale otec vojnu prežil. Našiel Annin denník a roku 1947 bol v Holandsku vydaný knižne.
Josef Čapek
Český spisovateľ, ilustrátor a grafik. Brat spisovateľa Karla Čapka. Známy je najmä svojím dielom O psíčkovi a mačičke, ktorú dodnes deti milujú. Kritizoval režim v Protektoráte Čechy a Morava. Tak ho roku 1939 gestapo uväznilo. Prešiel niekoľkými tábormi ako Dachau, Buchenwald a Sachsenhausen.V roku 1945 bol uväznený v Bergen-Belsen. V tom čase tam vypukla epidémia týfusu, ktorej podľahol. Jeho telo sa nikdy nenašlo, avšak na Vyšehradskom cintoríne má symbolický hrob. Predpokladá sa, že bol pochovaný britskými vojakmi v masovom hrobe.
Bergen-Belsen dnes
Dnes zostali z bývalého tábora ruiny. Väčšinu tábora tvorili drevené budovy, ktoré však britskí vojaci vypálili, aby zabránili šíreniu týfusu, ktorý v čase príchodu spojencov sužoval ľudí v tábore. Na mieste vzniklo niekoľko pamätníkov. Dnes sa tam nachádza cintorín obetí a pamätník obetiam. Nachádza sa tam aj dokumentačné centrum a stála expozícia.
Oficiálna stránka pamätníka: TU
Adresa:
Gedenkstätte Bergen-Belsen
Anne-Frank-Platz
29303 Lohheide
Otváracie hodiny:
Október až Marec: od 10:00 do 17:00
Apríl až September: od 10:00 to 18:00
