Móda starovekého Ríma - Knižné laboratórium

Móda najmocnejšej ríše

Vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove a ako mestský štát postupne ovládol celé Stredomorie. Jeho moc siahala od britských ostrov až po africké púšte a od Atlantického oceánu až po dnešný Izrael, takže móda starovekého Ríma sa inšpirovala aj inými kultúrami.

Móda starovekého Ríma – Etruskovia

Ešte pred vzostupom Ríma, v Etrúrii (dnešné Toskánsko) žil národ Etruskov. Boli to zdatní obchodníci. Obchodovali takmer s celou Európou. Ich odievanie sa inšpirovalo gréckym a ázijským štýlom. Nosili dlhé, riasené rúcha podobné chitónom, ktoré boli zdobené výšivkou. Obľúbeným motívom boli tri krúžky.

Chitón si prekrývali plášťom a to najmä ženy. Vlasy sa nosili dlhé, občas spletené či sčesané do drdola. Obúvali si sandále, ale na rozdiel od Grékov boli špicaté. Etruskovia boli aj vynikajúci šperkári. Vyvinuli techniku granulovania zlata, kedy sa drobné čiastočky zlata natavujú na hladký podklad a vzniká tak trblietavý efekt. Okrem zlata používali bronz a striebro. Nosili sa prívesky, náramky, náhrdelníky, náušnice, spony a brošne.

Kresba na ktorej dvaja etruskí muži tancujú. Oblečené majú tuniky. Jeden má modrú tuniku po kolená, druhý červenú po členky

Móda starovekého Ríma – muži

Kultúra starovekého Ríma vychádzala najmä z kultúry antického Grécka. Prevzali božstvo, umenie, architektonické prvky, ale aj módu. Odev si upravili podľa svojich potrieb a dali im svoje vlastné názvy.

V rímskej spoločnosti podliehalo odievanie prísnym pravidlám. Farba odevu, materiál ale aj vzor závisel od spoločenského postavenia.

Základným odevom Rimanov bola tunika, ktorú nosili všetky vrstvy obyvateľstva. Vznikla zošitím dvoch obdĺžnikov tkaniny a tak vznikla košeľa s otvorom pre hlavu a ruky. Neskôr sa k tunike začali prišívať aj rukávy. Muži nosili krátku tuniku, ktorá im siahala pod kolená. Senátori mali tuniku ozdobenú červeným pruhom, imperátor ju mal vyšitú zlatom. Vďaka rušným obchodným stykom sa začal z Ázie dovážať hodváb. Ten si mohli dovoliť len najbohatšie rodiny a cisár.

Na tuniku sa obliekala tóga, ktorá mala polkruhový tvar a zavinovala sa okolo tela a cez plece. Postavenie a prestíž rozhodovali o tom, či si dotyčný smie obliecť tógu a akú farbu použije. Čím bol človek bohatší, tým bola tóga elegantnejšia a každý sa musel naučiť ako sa správne nosí.

Dôležitá bola aj farba oblečenia. Tá vystihovala spoločenské postavenie, úrad a aj vek.

Biela farba- uchádzači o úrad

Tmavá alebo čierna- farba smútku

S fialovým lemom- vyšší úradníci

Purpurovo červená- senátori

Fialová s vyšívaným zlatom- triumfátor

Chlapci nosili chlapčenskú tógu a na znak dospelosti ju vymenili za mužskú. Mladíci tógu nenosili každý deň. Namiesto nej nosili krátky plášť, tzv. lacernu.

Mužská móda starovekého Ríma. Muž má na sebe tógu opásanú hrubým opaskom a šerpou.

Socha cisára, ktorý má na sebe dlhú tuniku.

Čo sa týka obuvi nosili sa sandále, ktoré sa zaväzovali remienkami na lýtku. Bohatí a vznešení mali sandále červenej farby, ktoré boli bohato zdobené. Obyčajní ľud si obúval sandále čiernej farby bez ozdôb.

Muži nosievali krátke upravené vlasy a tvár holili na hladko. Používali na to britvu, zámožní muži navštevovali holiča denne. Holičstvo bolo miestom, kde sa muži dozvedali a preberali rôzne novinky a klebety.

Móda starovekého Ríma – ženy

Odev žien takisto signalizoval ich spoločenské postavenie. Na rozdiel od mužov však tunika siahala až po členky. Urodzené Rimanky nosili aj tvz. stolu. Podobala sa chitónu, bola však po bokoch zošitá. Vrchný odev palla bol podobný peplosu. Často sa používal na prekrytie hlavy. V starovekom Ríme vznikla prvá spodná bielizeň, akýsi predchodca podprsenky, ktorý sa nazýval mamillare. Bol to pruh látky alebo kože ovinutý okolo pŕs.

Ženská móda starovekého Ríma. ŽEna má na sebe šaty s krátkym rukávom, opásané hrubým opaskom.

ŽEnská móda starovekého Ríma. Žena má na sebe dlhé šaty s krátkym rukávom, so zlatým opaskom a voľne splývajúce rukávy.

Šperkárstvo v starom Ríme bolo na veľmi vysokej úrovni. Rimania vedeli dokonale spracovať zlato a striebro. Vyrábali prstene, náramky, ozdoby do vlasov. Novinkou bol kruhový zlatý medailón. Požívali sa takisto aj perly a morské koraly.

Účes a líčenie rimaniek

Rimanky mali prirodzené tmavé vlasy. Neskôr sa im však zapáčili svetlé vlasy germánskych otrokýň a snažili sa ich napodobniť. K tomu slúžili špeciálne mydlá so zosvetľujúcim účinkom, vlasy si sušili na slnku alebo strihali vlasy otrokyniam a robili si z nich parochne. Objavujú sa aj akési primitívne kulmy, tzv. calamistra. Boli to želiezka, ktoré sa nahrievali nad ohňom a vlasy sa obtáčali okolo horúceho železa, presne tak ako v dnešnej dobe.

V rannom období bol účesy jednoduché. Neskôr sa nakučeravené vlasy zvykli česať do komplikovaných účesov. Tie mohli mať len bohaté ženy, keďže boli tak komplikované, že im s tým musela pomáhať otrokyňa. Typickým účesom boli vlasy zapletené do vrkoča a ovinuté okolo hlavy. Všetky slobodné ženy nosili dlhé vlasy, pretože nakrátko ostrihané vlasy boli poznávacím znamením otrokýň.

Žena má vlasy zviazané do uzla a na hlave má zlatú čelenku a zlaté visiace náušnice.

Líčidla boli veľmi drahé a dovážali sa z ďaleka. Na tvár sa používalo červené a biele líčidlo. Obočie sa riasy si farbili čiernou farbou. Pery červenou farbou.

Veľmi populárne boli voňavky. Voňavkovali sa aj niekoľko krát denne. Koreniny a bylinky na výrobu sa dovážali z ďalekých krajín.

Z rímskej ríše sa nám zachovalo slovo tunika, ktorým sa označujú voľné halenky rôznych strihov a farieb. Majú rôzne dĺžky, najčastejšie po zadok alebo kolená. Sú obľúbené, keďže dokážu zakryť mnohé nedostatky.