Sviatok troch kráľov si kresťania pripomínajú 6. januára. Označujú ho aj ako Zjavenie Pána. Pravoslávni kresťania, ktorí sa držia juliánskeho kalendára oslavujú v tento deň Štedrý deň.
V čase keď vládol kráľ Herodes sa v Betleheme narodil Ježiš Kristus. Zvesti o narodení spasiteľa sa šíril aj do ďalekých krajín. O jeho narodení sa dozvedeli aj traja králi, niekedy označovaní aj ako traja mudrci. Údajne videli jeho hviezdu na východe a pýtali sa ľudí, kde môžu nájsť nového židovského kráľa. Pýtali sa aj kráľa Herodesa. Ten sa veľmi naľakal a chcel sa dieťaťa zbaviť. Chcel, aby mu povedali až ho nájdu. Oni však vytušili jeho úmysly a tak sa cestou späť u neho nezastavili.
Hviezda im neustále ukazovala cestu, až sa zastavila na mieste, kde sa Ježiš narodil. Vošli do maštale a keď uvideli dieťa začali sa mu klaňať. Potom mu odovzdali dary: zlato, kadidlo a myrhu. Kadidlo je vonná živica, ktorá sa získava z kmeňa kadidlovníka. Pri jej pálení vydáva korenistú vôňu. Používa sa najmä v západnej liturgii. Myrha je sušená miazga myrhovníka. Kedysi to bola veľmi drahá a luxusná komodita. Používala sa najmä na balzamovanie mŕtvych, keďže vydáva veľmi silnú vôňu. Pridáva sa aj do vôni, mastí alebo do liečivých prípravkov.
Existencia troch kráľov nikdy nebola dokázaná. Ich existenciu zmieňuje len Evanjelium podľa Matúša. Matúš hovorí, že prišli z východu, ale nič konkrétnejšie neuvádza. Dokonca neuvádza ani ich mená alebo počet. Uvádza sa, že dieťaťu dali tri dary, takže väčšina ľudí sa zhoduje v tom, že logicky museli byť traja. Až neskoršia tradícia im dala mená Gašpar, Melichar a Baltazár. Takisto Matúš neuvádza či boli králi. Ich neskorší spoločenský status vychádzal z toho, že mali drahé dary a podľa proroctiev sa mali Ježišovi klaňať aj králi.
Sviatok troch kráľov v minulosti
Sviatok troch kráľov sa u rímskokatolíkov považoval za deň, kedy sa všetko posväcovalo. Veriaci šli v tento deň doobeda do kostola odkiaľ si nosili svätenú vodu, ktorou pokropili dom, stajňu, maštaľ alebo aj kurník. Niektorí posväcovali aj jedlo či oblečenie. Zvyšnú vodu si nechávali ak by bol niekto chorý alebo neduživý. Tí, ktorí mali novopostavený dom si do domu zavolali farára, aby im dom posvätil. Ten predniesol modlitbu, pokropil, požehnal a na dvere napísal kriedou nápis 20 – C+M+B – 25. Veľa ľudí sa mylne domnieva, že ide o skratku mien troch kráľov. V skutočnosti táto skratka znamená Christus mansionem benedicat – Kristus nech žehná tento dom. Čísla pred a za týmto nápisom označujú rok požehnania domu.
Väčšina ľudí v tento deň jedla to isté čo na Štedrý deň. Uvarila sa kyslá polievka s chlebom a ryba.
V tento deň sa konali aj rôzne trojkráľové hry. Mladí muži chodili po dedine oblečení za troch kráľov. Zavinšovali, zaspievali a zahrali divadlo, ako nesú novorodeniatku dary zlato, kadidlo a myrhu. Mladí chodili večer na zábavy. V niektorých regiónoch bolo tradíciou zvesiť stromček a vyniesť ho von. Týmto dňom sa končilo vianočné obdobie a začali sa fašiangy. K tomuto dňu sa viazali aj tieto pranostiky:
Na Tri krále zima stále.
Ak je na Tri krále jasno, zdarí sa pšenica.
Na Tri krále mnoho hviezd – mnoho zemiakov.
Trojkráľovú zimu vlk nezožerie.
Štedrý deň u pravoslávnych veriacich
Tento deň oslavovali pravoslávni veriaci Štedrý deň, ktorý nazývajú Svjatyj večur . Ešte pred štedrou večerou sa dodržiavali zvyky ako umývanie v studenej vode alebo v potoku. Večera sa začínala modlitbou, ktorá bola v staroslovenčine. Potom matka dala všetkým medový krížik na čelo.
Ich štedrovečerný stôl bol bohatší ako ten náš. Niekedy obsahoval aj 12 chodov. Na stole nesmel chýbať kračún, čo bol chlieb, ktorý obsahoval zrnká maku, pšenice, strukoviny alebo med. Najprv sa jedol chlieb s medom a cesnakom. Obľúbené boli aj pirohy a rôzne kaše. Neskôr sa jedla hubová mačanka alebo kapustnica či fazuľová polievka, do ktorej sa pridávali sušené slivky.
Rovnako ako rímskokatolíci si po večeri rozbalili darčeky a potom šli do kostola na polnočnú omšu.