Buchenwald - Knižné laboratórium

Píše sa rok 1937 a v nemeckom meste Weimar je kľudný deň. Ľudia sa prechádzajú po uliciach a žijú svoj každodenný život. Netušia, že neďaleko nich, len pár kilometrov od nich sa stavia jeden z najväčších koncentračných táborov. Tábor sa nachádzal na hore Ettenberg, približne 9 kilometrov od Weimaru. Po výstavbe bola kapacita tábora Buchenwald asi 8000 ľudí. Prví väzni, ktorí tam prišli boli zväčša homosexuáli, Svedkovia Jehovovi alebo trestanci. Prví Židia a Rómovia prišli o tábora o niečo neskôr. Už koncom roka 1938 prišlo do tábora asi 10 000 ľudí. Keďže bolo veľmi veľa ľudí na jednom mieste a hygiena bola mizerná, vypukla v tábore epidémia týfusu. Na toto ochorenie zomrelo v tábore veľké množstvo ľudí.

V septembri 1939 Nemecko zaútočilo na Poľsko a tým vypukla druhá svetová vojna. Množstvo Poliakov bolo odvlečených do tábora Buchenwald. Zo začiatku zabíjali ľudí v tábore pomocou injekcií. Ľudia v tábore hromadne zomierali, či už na hlad, zimu alebo choroby. Bolo náročné zbavovať sa mŕtvol v masových hroboch, tak v roku 1940 postavili krematória. Od tohto roku zomierali ľudia po tisíckach. A to nielen kvôli zlým podmienkam, ale aj kvôli experimentom, ktoré na väzňoch vykonávali. Koncentračný tábor Buchenwald využívali aj farmaceutické firmy, ktoré testovali svoje lieky a vakcíny na väzňoch. Experimenty boli často veľmi trýznivé a väzni zomierali v bolestiach.

Roku 1939 sa z tábora stala továreň na výrobu zbraní. V tábore sa vyrábali rôzne zbrane pre nemeckú firmu Wilhelm-Gustloff-Werke. Zbrane bolo ťažké presúvať z tábora na iné miesto, preto sa musela v tábore vybudovať železnica. Mala merať 10 kilometrov a stavali ju, ako inak, väzni. Tí vykonávali mimoriadne ťažkú prácu. Mnohí zomierali od vysilenia. Spojenci sa dozvedeli o továrni na zbrane a tak tábor 24. augusta 1944 bombardovali.

Koniec tábora Buchenwald

Pred koncom vojny už boli mnohé tábory „vypratávané.“ Nacisti chceli ututlať svoje zločiny, ale zároveň chceli dokončiť svoju „misiu,“ tak ľudí premiestňovali z iných táborov práve do Buchenwaldu. Vo februári 1945 bolo v tábore internovaných 110 000 väzňov, čo sa zdá ako neuveriteľné číslo. To z neho robí jeden z najväčších koncentračných táborov.

Veliteľom SS bolo jasné, že tábor Buchenwald čoskoro obsadia spojenci, tak začali tábor opúšťať. Väzňov posielali hlavne do Dachau, Flossenbürgu alebo Terezína. Prevážali ich najmä vlakom alebo išli peši. Počas pochodov zomrelo množstvo ľudí na vysilenie. Tábor oslobodili americkí vojaci 11. apríla 1945. Našli tam 21 000 väzňov v zúboženom stave. Čo je však zaujímavé, zachránili asi 900 detí, ktoré sa nachádzali v bloku 66.

Obete

Počas existencie tábora tam bolo dovezených asi 250 000 ľudí z asi 50-tich krajín. Zomrelo približne 56 000 ľudí. Po tom ako Američania obsadili tábor, preživším bola zaistená lekárska starostlivosť, aj napriek tomu bola úmrtnosť veľmi vysoká.

Mafalda Savojská

Bola dcérou talianskeho kráľa Viktora Emanuella III. a jeho manželky Eleny. Posledný taliansky kráľ Umberto bol jej brat. Roku 1925 sa vydala za Filipa Hesenského, ktorý bol vnukom nemeckého cisára Fridricha III a zároveň pravnukom anglickej kráľovnej Viktórie. S Filipom mala štyri deti- troch synov a jednu dcéru. Filip vstúpil do NSDAP, avšak vo viacerých veciach s Hitlerom nesúhlasil, za čo bol zatknutý a poslaný do Flossenbürgu, neskôr do Dachau. Koncentračné tábory prežil a zomrel v roku 1980. Čo sa však nedá povedať o Mafalde. Tá taktiež kritizovala Hitlera, za čo bola poslaná do Buchenwaldu. Roku 1944 bol tábor bombardovaný a Mafalda bola zranená. Zavalili ju sutiny, avšak prežila. Zranila si však ruku. Zranenie nebolo vážne, ale kvôli zlej hygiene sa jej zranenie zapálilo a lekári jej museli ruku amputovať. Počas amputácie Mafalda vykrvácala. Telo nespopolnili, ale odviezli do Kronbergu v Hessensku, kde ju pochovali.

Karl Otto-Koch – veliteľ tábora Buchenwald

Pochádzal z Darmstadtu a od začiatku svojej kariéry bol známym pre svoje sprenevery a falšovania. Kvôli tomu sedel aj nejaký čas vo väzení. Bojoval v prvej svetovej vojne a bol zajatý. V roku 1931 sa stal členom NSDAP (zrejme jeho minulosť podvodníka nevadila) a tiež členom SS. Bol veliteľom v niekoľkých táboroch. Aj naďalej mal veľmi blízky vzťah k peniazom a pri každej príležitosti sa obohacoval. Dokonca sa neštítil ani okrádať SS. Neďaleko Buchenwaldu postavil aj zoo. Údajne mŕtvych väzňov hádzal hladným zvieratám. V Buchenwalde pôsobil len do roku 1941, kedy ho preložili do tábora Majdanek.

Po vojne bol zatknutý spolu s manželkou Ilse, ktorá sa taktiež podieľa na jeho zločinoch. Bol odsúdený na trest smrti zastrelením. Trest bol vykonaný 5. apríla 1945. Ilse bola odsúdená na doživotie a roku 1967 spáchala vo väznici samovraždu. Obesila sa na posteľnej plachte. Volali ju aj čarodejnica z Buchenwaldu, Údajne si z mŕtvych väzňov dávala vyrobiť ozdobné predmety ako tienidlá lampy. Väzňov využila aj na stavbu jazdiarne, pri ktorej zomrelo množstvo ľudí.