Dachau - Knižné laboratórium

Dachau bol prvým koncentračným táborom, ktorý bol zriadený počas nacistického Nemecka. Za jeho vznikom roku 1933 stálo logické vyústenie vtedajšej politickej politickej situácie. V tridsiatych rokoch sa ríšskym kancelárom stal Adolf Hitler. Ako každý vedúci politik, v tomto prípade diktátor mal svojich odporcov, ktorí pre neho predstavovali nebezpečenstvo a potreboval sa ich zbaviť. Vynorila sa preto otázka koncentračných táborov, kde by umiestňovali politických oponentov. Čoskoro našli aj vhodné miesto. Bola to opustená továreň na výrobu munície. Továreň sa nachádzala neďaleko mestečka Dachau v Bavorsku. Prvé transporty väzňov dorazili 22. marca 1933. V nasledujúcich rokoch pribúdali do tábora okrem politických väzňov aj Rómovia, homosexuáli, prostitútky, recidivisti a asociáli.

Väzňov neustále pribúdalo a tak sa musel tábor rozšíriť. Už v roku 1937 sa v ňom nachádzalo asi 6000 väzňov. Stavali sa nové budovy. Tie stavali, ako inak väzni za veľmi ťažkých podmienok. Prví Židia prišli do Dachau v roku 1938 po novembrových pogromoch. Bolo ich asi 11 000. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa z tábora stal dočasne výcvikový priestor. Asi 5000 väzňov bolo presunutých do koncentračných táborov Flossenbürg, Mauthausen a Buchenwald. Väzni sa začali vracať už v nasledujúcom roku, ale podmienky v tábore sa mimoriadne zhoršili. Veľkú úmrtnosť spôsobili najmä choroby, hlad a zlá hygiena. Po invázii Nemecka do sovietskeho zväzu zvážali do tábora sovietskych zajatcov. Tých masovo vraždili na nádvorí tábora zastrelením. Takýmto spôsobom zomrelo asi 4 000 sovietskych zajatcov.

Ako v iných táboroch aj tu sa vykonávali rôzne experimenty na ľuďoch. Tých, ktorí už nevládali pracovať alebo boli chorí odvážali na hrad Hartheim v Rakúsku, kde bola zriadená psychiatrická liečebňa. Liečebňa bol však len zastierací manéver pre zabíjanie ľudí plynom. Neskôr ľudí z tábora prevážali na nútené práce v zbrojárskom priemysle.

Koniec tábora

Pred obsadením tábora spojencami sa nachádzalo v tábore asi 30 000 väzňov. Zlé hygienické podmienky a veľa ľudí na jednom mieste spôsobili veľkú epidémiu týfusu. Ak väzeň nezomrel na týfus tak na mimoriadne zlé podmienky v tábore ako zima, vyčerpanie či hlad. Do tábora však prichádzali ďalšie transporty a to s väzňami z iných táborov, ktoré boli evakuované. V apríli 1945 začali evakuovať aj Dachau. Asi 25 000 ľudí naložili do vlaku alebo poslali pešo smer Tirolsko. 29. apríla tábor obsadili americkí vojaci. Američania v tábore zriadili internačný tábor pre členov NSDAP a SS. Tam sa konali procesy s asi 600 nacistickými zločincami. V tábore zomrelo asi 43 000 ľudí.

Tábor po oslobodení. Zdroj foto: oficiálna stránka pamätníka

Theodor Eicke – veliteľ tábora Dachau

Bol nemecký dôstojník, ktorý bojoval v prvej svetovej vojne. Po vojne sa pridal k NSDAP a neskôr k SS. Bol zatknutý za niekoľko vrážd a atentátov. Odsedel si dva roky a hneď ako vyliezol z väzenia pokračoval v obľúbenej činnosti- zločine. Dokonca bol aj označený za psychicky chorého a umiestený v liečebni. Himmler takýchto vyšinutých ľudí potreboval a tak ho vytiahol z liečebne a poveril ho velením v koncentračnom tábore Dachau. Bol nesmierne krutý. Väzňov bil a mučil. Vymýšľal aj nové metódy popráv a mučenia, ktoré sa snažil aplikovať aj v iných táboroch. Zúčastnil sa operácie Barbarossa, kde bol zranený. Za svoje hrozné zločiny nebol nikdy súdený ani potrestaný. Padol v bitke o Charkov roku 1943, keď bol postrelený sovietskymi jednotkami.