Ešte pred vypuknutím druhej svetovej sa po Európe šírili nacistické myšlienky. Takmer v každej krajine vznikali politické strany, organizácie a hnutia, ktoré podporovali antisemitizmus a iné, choré rasistické myšlienky. Jednou z takýchto organizácií boli aj Ustašovci (Ustaše) v Chorvátsku. Bola to klérofašistická, ultranacionalistická a teroristická organizácia. Jej zakladateľom a vedúcou osobnosťou bol Ante Pavelič. Roku 1941 sa Chorvátsko stáva bábkovým štátom Nemecka. Vrcholovou osobnosťou sa stáva prirodzene Ante Pavelič a mení názov štátu na Nezávislý štát Chorvátsko. Ustašovci v tejto dobe nastolili tvrdý nacistický režim, ktorý zahŕňal prenasledovanie Židov, Srbov, Rómov, moslimov, socialistov a politických odporcov. Po vzore Nemecka vznikol roku 1941 na území Chorvátska aj koncentračný tábor Jasenovac. Bol postavený na sútoku riek Sáva a Una, neďaleko mesta Jasenovac.
Tábor pozostával z niekoľkých častí. Pri obci Stará Gradiška sa nachádzal ženský tábor, pri obci Sisak zase detský tábor. V Uštici sa nachádzala rómska časť. Do tábora Jasenovac boli ľudia prevážaní vlakom v dobytčích vozňoch. Preživší vypovedali, že vo vozňoch bolo neskutočné teplo a dusno. Ľudia trpeli smädom. Často sa stávalo, že keď dozorcovia otvorili dvere na vozni, vypadlo z neho množstvo mŕtvych tiel. Roku 1942 bol tábor preplnený, preto Ante Pavelič uzavrel zmluvu s ríšou, že pošle ľudí z tábora Jasenovac do Nemecka na nútené práce. V neľudských podmienkach bolo do Nemecka odvezených niekoľko tisíc ľudí.
Koniec tábora
Začiatkom roka 1945 bolo jasné, že slučka sa sťahuje a nacizmus je porazený. Dozorcovia v tábore sa pokúšali zničiť všetky dôkazy o ich zverstvách. Vykopávali mŕtvoly, ktoré poliali benzínom alebo olejom a zapálili. V apríli 1945 v tábore zostalo asi 3500 väzňov. Partizáni čoraz viac postupovali a tak začalo systematické vyvražďovanie. Tí, ktorí unikli vyvražďovaniu sa pokúsili o vzburu, ale množstvo z nich bolo zabitých, iným sa podarilo ujsť. Dozorcovia nakoniec podpálili celý tábor. Keď prišli partizáni už tam našli len ruiny a kostrové pozostatky obetí.
Predpokladá sa, že v tábore zahynulo okolo 100 000 ľudí. Z toho asi 50 000 Srbov, 20 000 Rómov, 15 000 Židov a 10 000 moslimov. Počty sú uvádzané len odhadom, keďže velitelia tábora sa snažili zničiť dôkazy.
Život v tábore
Jasenovac sa označuje aj ako najhorší koncentračný tábor všetkých čias. V Jasenovaci sa nenachádzali plynové komory, takže si dozorcovia vymýšľali rôzne spôsoby vraždenia, ktoré boli často veľmi brutálne. Strieľanie obetí bolo drahé, keďže náboje stáli peniaze, tak používali zväčša „chladné zbrane“ ako dýky, nože, sekery, pálky a kladivá. Často väzňov mučili tým, že im odrezávali časti tela. Tí, ktorých nezabili v tábore, hladovali. Jedlo bolo len také, aby udržalo človeka pri živote. Jedli sa len riedke polievky alebo kaše. V tábore bol nedostatok pitnej vody, čo spôsobovalo, že ľudia pili vodu z rieky Sáva. Tým sa v tábore šíril týfus, cholera alebo záškrt.
Ďalším problémom bola veľká zima. Množstvo ľudí zomrelo na umrznutie alebo podchladenie. Baraky boli drevené, takže cez nich prefukovalo. Navyše mali väzni len tenké prikrývky. Ako aj iných koncentračných táboroch, aj tu sa muselo pracovať. Väzni paradoxne vyrábali zbrane, ktorými ich potom dozorcovia zavraždili. Okrem toho pracovali celý deň v tehelni. V okolí sa nachádzali aj farmárske políčka, kde väzni pracovali na ostrom, horúcom slnku alebo v treskúcej zime. Väzni mali veľmi nízky kalorický príjem a preto často pri práci umierali na vysilenie alebo podvýživu.
Na internete sa nachádza množstvo fotografií, ale kvôli brutálnym záberom som ich sem radšej nedávala.
Vjekoslav Maks Luburić – Veliteľ tábora Jasenovac
Pochádzal z hercegovsko – chorvátskej rodiny. Už v mladosti si odpykával trest za niekoľko trestných činov. Roku 1941 sa pridal k novovzniknutej vláde. Neskôr bol menovaný za veliteľa koncentračného tábora Jasenovac. Ihneď sa stal známym svojou krutosťou. Väzňom sa posmieval alebo hral s nimi ruskú ruletu. Obdivoval koncentračné tábory v Nemecku, preto chcel napodobniť ich tábory tým, že vybuduje plynové komory. Tie však boli skonštruované veľmi biedne, nefungovali, tak sa od ich používania upustilo. Svojich podriadených učil ako efektívne a s čo najväčšou bolesťou zabiť väzňa. Po vojne ušiel do Španielska, kde sa usadil. Rolu 1969 bol zavraždený.
Jasenovac dnes
Adresa
Na mieste tábora je dnes múzeum a pamätník. Jasenovac sa nachádza v Sisacko-moslavinskej župe, blízko bosnianských hraníc. Je ďaleko od mora, takže ak ste na dovolenke a chcete si zájsť pozrieť bývalý tábor je to veľmi ďaleko. Od Zahrebu je to asi 120km.
PUBLIC INSTITUTION
JASENOVAC MEMORIAL SITE
BRAĆE RADIĆ 147
44 324 JASENOVAC
Oficiálna stránka pamätníka TU
Otváracie hodiny
- marec – 30. november od pondelka do piatku od 9:00 do 17:00
Počas sviatkov je múzeum zatvorené
