Niekoľko väzňov má v rukách krompáče. S námahou ich dvíhajú nad hlavy a zatínajú do zeme. Snažia si nevšímať mužov, ktorí už padli a ležia bezvládne na zemi. Stále veria, že príde niekto kto ich vyslobodí z pekla nazývaného Flossenbürg.
Flossenbürg bola pred druhou svetovou vojnou malou ospalou dedinou v spolkovej krajine Bavorsko, neďaleko hraníc s Českom. Na pohľad obyčajná obec s asi tisíckou obyvateľov však skrýva nerastné bohatstvo a to žulu. To si všimli aj národní socialisti, ktorí vnímali žulu ako vzácny stavebný materiál. Tábor založili v roku 1938 a prví väzni boli privezení z koncentračného tábora Dachau. Do konca roka 1938 bolo v tábore internovaných asi 1500 väzňov. Boli to najmä politickí oponenti, kriminálnici a asociáli.
Prví židia prichádzajú až v roku 1940. Práca v lome bola nesmierne ťažká a pri práci zomieralo množstvo ľudí. Doslova sa udreli k smrti. Väzni odstreľovali ťažké kamenné bloky, tlačili vozíky či nosili ťažké kamene. Okrem toho boli zoslabnutí nedostatkom jedla, takže nevládali pracovať, čim sa vystavovali bitiu od kápov. Dosť časté boli aj samovraždy. Vysoká úmrtnosť bola jeden z dôvodov k výstavbe krematória.
Koniec tábora Flossenbürg
V roku 1944 sa do tábora presúva obrovské množstvo väzňov z evakuovaných táborov, keďže spojenecké vojská postupovali a obsadzovali ostatné tábory. Ale aj tu v apríli 1945 prichádzali spojenci, a tak bol tábor zrušený. Tisíce väzňov sa vydalo na pochod smrti. Počas pochodu však mnohí zomierali. Kto spadol alebo nevládal bol zastrelený. Tábor koncom apríla 1945 oslobodili Američania. Objavili tam množstvo tiel, ktoré dôstojne pochovali. Takisto zorganizovali proces s 46-timi členmi personálu. Tých obvinili z vrážd a týrania. Všetkých okrem piatich obžalovaných odsúdili, z toho 15 na smrť a11 na doživotie. Ostatní dostali mnohoročné väzenie.
Obete
V tábore zomrelo asi 30 000 ľudí. Bolo tam väznených a nakoniec zomrelo niekoľko známych osobností. V minulom článku o Buchenwalde som spomínala Filipa Hesenského, manžela Mafaldy Savojskej, ktorého internovali práve v Flossenbürgu. Prežil a zomrel až v roku 1980.
Wilhelm Canaris
Bojoval už v prvej svetovej vojne, v námorníctve. Zúčastnil sa aj bitky pri Falklandských ostrovoch. Roku 1935 sa stal šéfom Abwehru, čo bola nemecká vojenská spravodajská služba. Zhromažďoval informácie najmä o pohlavároch a nepriateľoch ríše. Roku 1940 bol menovaný za admirála. Niektoré jeho aktivity sa však nepáčili veleniu, a tak ho roku 1944 odvolali z velenia a umiestnili do domáceho väzenia. Po neúspešnom atentáte na Hitlera sa ukázalo, že Canaris spolupracoval s Britmi a zhromažďoval rôzne údaje o nacistických pohlavároch. Po zatknutí ho internovali v tábore Flossenbürg, kde bol popravený obesením. Poprava bola mimoriadne krutá, keďže bol obesený na strune z klavíra a tak zomieral veľmi dlhou a bolestivou smrťou.
Rudolf Viest
Pochádzal z Revúcej, neskôr sa z rodinných dôvodov s rodinou presťahoval do Budapešti. Roku 1911 vstúpil do armády a počas prvej svetovej vojny bol povolaný do armády, kde slúžil ako veliteľ čaty. Padol do ruského zajatia. Zúčastnil sa aj na organizovaní česko-slovenských légií v Rusku. Po vojne študoval v Prahe na Vysokej škole vojenskej. Jeho kariéra rýchlo postupovala a on sa v roku 1933 stal brigádnym generálom. Počas druhej svetovej vojny udržiaval kontakt s odbojom a exilovou vládou v Londýne. Počas Slovenského národného povstania sa stal veliteľom povstaleckej armády. 3. novembra 1944 bol zajatý spolu s Jánom Golianom v Pohronskom Bukovci. Internovali ho v tábore Flossenbürg, kde sa však správy o ňom strácajú.
Ján Golian
Narodil sa v Maďarsku slovenským rodičom. Neskôr sa presťahovali na Slovensku. Študoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave. Roku 1937 získal hodnosť kapitán. V roku 1944 bol menovaný do funkcie náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici. Udržiaval kontakt s exilovou vládou v Londýne a stretával sa s antifašisticky naladením ľuďmi z odboja. Edvard Beneš ho poveril velením antifašistických vojenských akcií na Slovensku. Takisto vypracoval plán Slovenského národného povstania. Zároveň bol menovaný brigádnym generálom. Patril k ústredným postavám a organizátorom SNP, bojoval za obnovenie Česko-Slovenska. Spolu s Rudolfom Viestom ho zajali v dome v Pohronskom Bukovci. Odviedli ho do Flossenbürgu. Čo sa s ním stalo nevedno, ale zrejme ho odsúdili na smrť.
Flossenbürg dnes
Roku 2007 bolo v bývalom tábore otvorené múzeum holokaustu. Ceremoniálu sa zúčastnilo asi 84 preživších väzňov. Nachádza sa pamätník, múzeum so stálou expozíciou a vzdelávacie centrum.
Adresa
KZ-Gedenkstätte Flossenbürg
Gedächtnisallee 5
D-92696 Flossenbürg
Oficiálna stránka pamätníka TU. Na stránke sa dá nastaviť aj český jazyk
Otváracie hodiny
december až február – denne od 09.00 do 16.00
marec až november – denne od 09.00 do 17.00
24., 25., 26., 31. decembra a 1. januára je pamätník zatvorený
V zimných mesiacoch sú niektoré časti pamätníka neprístupné.
