Ravensbrück - Knižné laboratórium

Už pred vojnou pribúdali ženy, ktoré boli odvádzané na nútené práce. Boli to napríklad šičky, ktoré šili uniformy pre vojsko. Vojna stála peniaze, a tak sa neustále zvyšoval dopyt po lacnej pracovnej sile. Preto sa roku 1938 rozhodlo o založení čisto ženského tábora. Ako miesto budúceho tábora si vybrali obec Ravensbrück, ktorá sa nachádzala asi 90 km od Berlína. Stavba začala v novembri 1938 a na jej stavbu dohliadal samotný Heinrich Himmler. O rok neskôr začali do tábora privážať Židovky, Rómky, prostitútky či politické väzenkyne z koncentračného tábora Lichtenburg. Prichádzali aj ženy z Poľska, Sovietskeho zväzu, Francúzska, Nemecka či Belgicka. Väčšina väzenkýň pracovalo pre spoločnosť Siemens & Halske. Bola to nemecká elektrotechnická spoločnosť založená Wernerom von Siemensom a Johannom Georgom Halskem. Firma sa špecializovala na výrobu telefónov a telegrafných stožiarov.

V roku 1941 vybudovali aj mužskú pobočku tábora. Vybudovali aj tábor pre deti a mladistvých Uckemark. Tábor sa neustále rozširoval. Pribúdali baraky a priemyselný komplex, kde väzenkyne pracovali väčšinou ako šičky. Okrem toho sa tam nachádzali aj políčka, kde ženy pestovali zeleninu. Tá nebola určená im, ale esesákom. Počas fungovania tábora tam priviezli asi 120 000 žien. Ako aj v iných táboroch aj tu bolo jasné, že koniec vojny sa blíži a armáda spojencov postupuje čoraz bližšie k táboru. Na jar roku 1945 prinútili väzenkyne na tzv. pochod smrti smerom k Mecklenbursku. V tábore ostali len choré ženy neschopné pochodu. Oslobodila ich sovietska armáda 30. apríla 1945. Tie, ktoré sa vydali na pochod zachránili pracovníci Červeného kríža. Po oslobodení tábora ho Sovieti začali používať ako kasárne.

Život v tábore

Ženy, ktoré boli presunuté z Osvienčimu do Ravensbrücku mali väčšie šance na prežitie, keďže podmienky na život v tábore boli prijateľnejšie ako v Osvienčime. Po príchode boli ženy umiestňované v karanténnom bloku asi tri týždne. Strava bola o čosi lepšia a aj bielizeň sa častejšie menila, takže sa menej sa šírili choroby. Úmrtnosť však bola aj tak vysoká. Prispeli k tomu najmä experimenty na ženách. Mnohé z nich boli mimoriadne bolestivé. Ženy často umierali vo veľkých bolestiach. Obete infikovali rôznymi baktériami alebo im lámali kosti a sledovali ako sa kosť hojí.

Rozrezali ranu, často na stehne a do nej vkladali rôzne úlomky alebo vtierali špinu. Takto simulovali zranenia vojakov na bojisku a skúmali ako naefektívnejšie a čo najrýchlejšie ich vyliečiť. Liečili najmä sulfonamidmi. Boli to predchodcovia antibiotík. Aj keď už v tomto období boli antibiotiká známe, boli drahé a ťažko dostupné. Často skúšali aj rôzne transplantácie, napríklad končatiny alebo prsty. Súviselo to s tým, že vojaci často v tábore prichádzali o končatiny.

Obete tábora

Presný počet obetí nie je známy. Predpokladá sa, že táborom prešlo okolo 120 000 ľudí, zomrelo asi 30 000 až 90 000. Väčšinu z nich tvorili politické väzenkyne. Zomierali počas krutých experimentov, na hlad či vyčerpanie. Mnoho z nich zomrelo v plynovej komore alebo boli zastrelené.

Milena Jesenská

Bola česká novinárka, editorka a spisovateľka. Priateľka Franza Kafku. Po tom ako sa Čechy a Morava pripojili k Tretej ríši, Milena sa pripojila k protinacistickému odboju. Vydávala aj protinacistický časopis V boj. Roku 1939 bola zatknutá a vypočúvaná gestapom. Neskôr bola presunutá do Ravensbrücku, kde pracovala na ošetrovni. Spoluväzenkyniam pomáhala a bola im oporou. Ona sama však trpela viacerými ochoreniami vrátane reumatizmu. Zomrela 17. mája 1944 na zlyhanie obličiek.

Élisabeth de Rothschild

Narodená ako Pelletier de Chambure sa vydala do zámožnej rodiny Rothshildovcov. Jej manžel Phillipe de Rothshild bol majiteľom vinárstiev. Po tom ako Nemecko začalo okupovať Francúzsko sa Élisabeth pokúsila prekročiť demarkačnú čiaru a bola zatknutá. Zomrela 23. marca 1945. Jej smrť je dodnes nevyriešená. Údajne zomrela na týfus, ale hovorí sa, že ju hodili za živa do kremačnej pece.

Élise Rivet

Známa aj ako Mère Marie Élisabeth de l’Eucharistie. Narodila sa v Alžírsku a bola mníška. Neskôr sa stala predstavenou kláštora v Lyone. Po vpáde Nemcov do Francúzska sa kláštor stal akousi kasárňou a miestom na uloženie zbraní. Élisa bola zatknutá a prevezená do Ravensbürku, kde ju nútili k ťažkej práci. Zomrela 20 marca 1945 v plynovej komore. Šla tam dobrovoľne namiesto inej ženy. Na jej pamiatku bola po nej pomenovaná ulica a vydaná poštová známka.

Fritz Suhren – Veliteľ tábora Ravensbrück

Pochádzal zo Saska. Roku 1928 vstúpil do NSDAP, o dva roky neskôr vstúpil do SS. Roku 1941 sa stal veliteľom tábora Saschsenhausen. Už tam bol prejavoval svoju neobyčajnú krutosť. O rok neskôr bol prevelený do tábora Ravensbrück, kde zotrval až do konca vojny. Bol známy tým, že sa snažil väzenkyne vyhladovať alebo umoriť prácou. Takisto vyberal ženy na experimenty. Keď už boli spojenci blízko tábora vzal istú väzenkyňu ako rukojemníčku v domnení, že je to príbuzná Winstona Churchila. Počítal s tým, že ho jej prítomnosť zachráni. V skutočnosti to však bola špiónka a Suhren bol zatknutý. Roku 1946 sa mu podarilo ujsť z väzenia. Nakoniec ho vypátrali americkí vojaci. Suhren bol uznaný vinným a bol popravený roku 1950.