Treblinka - Knižné laboratórium

Po obsadení a rozdelení Poľska začali na jeho území vznikať koncentračné tábory. Najznámejší bol Osvienčim, ale v hrôzach a vraždení nijak nezaostával ani tábor Treblinka. Nachádzal asi 80 kilometrov od Varšavy, v blízkosti obce Treblinka. Bol založený podstatne neskôr ako väčšina táborov a to v roku 1942. O jeho vybudovaní sa rozhodlo až potom čo sa schválilo „konečné riešenie židovskej otázky.“

Tábor bol zriadený ako súčasť operácie Reinhard. Prvý transport prišiel do tábora 23. júla 1942. Boli to Židia najmä z Poľska, Československa, Francúzska, Grécka, Juhoslávie, ZSSR. Väzni boli splyňovaní výfukovými plynmi v trinástich plynových komorách a následne spopolnení, pričom spopolňovať sa začalo až neskôr. Predtým sa telá dávali do masových hrobov, ale bolo ich tak veľa, že sa nestíhali pochovávať. Zápach z rozkladajúcich tiel cítili aj ľudia v blízkych dedinách. Tábor sa delil na dve časti a to Treblinka I a Treblinka II. Prvá časť bola pracovným táborom a bola tam administratívna časť, veliteľstvo, pekáreň a obytné priestory pre 1000 väzňov. V druhá časť bola menšia, ale nachádzali sa tam plynové komory a krematórium.

19. augusta 1943 dorazil do tábora posledný transport so 7600 Židmi, ktorí povstali v bialystickom gete. Všetci boli zavraždení. V tom čase sa už k táboru blížila červená armáda. Začalo sa teda masívne likvidovať dôkazy, hlavne v Treblinke II. Exhumovali sa telá z masových hrobov a spopolňovali. Väzňov už nestíhali vraždiť a tak ich posielali do tábora Sobibor. Budovy zapálili, všetko zaorali, takže po Treblinke II neostalo nič. Treblinka I fungovala ďalej, až kým ju neosadili sovietski vojaci. V tábore za celú jeho existenciu zahynulo približne 700 000 ľudí. Väčšinu tvorili Židia zo strednej Európy.

Povstanie v Treblinke

Roku 1943 si väzni uvedomovali, že ak sa priblíži sovietska armáda, tak oni ako svedkovia hrôz budú masívne vyvražďovaní. Preto sa v tábore začalo s prípravou povstania. Vzniklo podzemné hnutie, ktoré vymyslelo plán. Ten sa mal uskutočniť 2. augusta 1943. Plán bol zmocniť sa pušiek, granátov a pištolí. Kľúč od skladiska zbraní získali tým, že urobili kópiu kľúču. Väzni mali zajať dozorcov pomocou zbraní. Plánovali zapáliť plynové komory a drevené budovy. Po tom mali naplánované utiecť do blízkych lesov.
Povstanie šlo zo začiatku podľa plánu. Väzni podpálili niekoľko budov a zastrelili desať strážcov. V tábore nastal zmätok a väzni sa dali na hromadný útek. Preživší dozorcovia začali po utekajúcich strieľať. Napriek tomu sa podarilo ujsť asi 300 až 400 väzňov. Asi 200 z nich našli nemecké pátracie oddiely a zabili.

Kurt Hubert Franz – Veliteľ tábora Treblinka

Pochádzal z Dúseldorfu a vyučil sa kuchárom. To stačilo na to, aby roku 1932 vstúpil do nacistickej strany. Roku 1935 vstúpil do armády. Ako kuchár pracoval v tábore Buchenwald. Zrejme „dobre“ varil a tak ho povýšili na desiatnika. Pôsobil aj ako dozorca v Lubline a Belzeci. Neskôr bol poslaný do tábora Treblinka. Tam zo začiatku pôsobil ako zástupca veliteľa tábora. Neskôr sa stal jej veliteľom. Bol známy svojou krutosťou a bezcitnosťou. Osobne dohliadal na splyňovanie a kremáciu.

Často sa prechádzal po tábore na svojom koni. Popri ňom bežal jeho pes, bernardín Barry. Franz ho vycvičil, aby na povel uhryzol niekomu genitálie alebo hryzol do zadku. Rád sa zabával tým, že strieľal po ľuďoch z pušky alebo vyzýval väzňov na neférový boxersky zápas. Po vojne sa mu podarilo ujsť a niekoľko rokov pracoval ako robotník. Vypátrali ho až v roku 1959. Pri prehliadke domu našli fotografie z Treblinky, kde bolo napísané „najkrajšie roky života.“ Roku 1965 bol odsúdený na doživotie, ale roku 1993 ho prepustili. Zomrel v roku 1998.