Už pred druhou svetovou vojnou sa šírili choré myšlienky o nadradenosti rasy a o vyhladzovaní Židov, či iných, podľa nacistickej ideológie biologicky menej cenné. Do detailov sa pripravoval plán na ich vyhladzovanie. Okrem iných vecí potrebovali aj schopných ľudí, ktorí by viedli koncentračné tábory a takisto internovať politicky nebezpečných ľudí. Z tohto dôvodu vznikol koncentračný tábor Sachsenhausen. Vznikol v roku 1936 blízko Berlína. Bol to zároveň jeden z prvých nacistických koncentračných táborov. Už od svojho začiatku bol koncipovaný ako dokonalé miesto, kde by sa mohli internovať a likvidovať ľudia nevyhovujúcich režimu. Keďže sa nachádzal blízko Berlína, stal sa akýmsi hlavnou centrálou všetkých koncentračných táborov. Viedla sa tam administratíva a dohľad nad ostatnými tábormi. Okrem politických väzňov tam nacisti posielali Židov, Rómov, homosexuálov, recidivistov či socialistov. Najväčšiu skupinu tvorili občania Sovietskeho zväzu a Poľska.
Od roku 1938 fungovala neďaleko tábora tehelňa Klinkerwerk. Väzni museli každý deň pochodovať pred očami miestnych obyvateľov do tehelne, kde vykonávali veľmi ťažkú prácu. Roku 1941 vznikli v Klinkerwerku kasárne a od roku 1943 sa tam vyrábala munícia. Väzňov takisto využívali na testovanie topánok. Ľudia museli chodiť veľké vzdialenosti s jednými topánkami, niekedy s veľkou záťažou na chrbte, aby sa otestovala odolnosť topánok. Pred koncom vojny bolo v tábore asi 71 000 ľudí. Sovietska armáda rýchlo postupovala a keď prekročila rieku Odru, tak v tábore nariadili evakuáciu. Neschopných pochodu zavraždili ostatní sa vybrali na pochod do tábora Mauthausen a Bergen Belsen. Evakuácia sa začala 21. apríla 1945. Množstvo ľudí pri pochode zomrelo. Deň po evakuácii prišli do tábora poľskí a sovietski vojaci. Našli tam asi 3000 zúbožených ľudí, ale aj množstvo mŕtvol, ktoré pochovali do masového hrobu.

Akcia Bernhard
Vojna je veľmi nákladná vec. Stojí veľa peňazí. To si uvedomoval aj samotný Hitler, ktorý navyše chcel destabilizovať nepriateľské krajiny. Jedinou možnosťou bolo falšovanie peňazí. Na to sa využíval koncentračný tábor Sachsenhausen. Plán falšovania peňazí označovali pod krycím názvom Akcia Bernhard. Väzni falšovali predovšetkým anglické libry. Mesačne dokázali vyrobiť asi 650 000 falošných bankoviek. Na falšovaní si dali mimoriadne záležať, keďže boli tak dokonalé, že sa skoro nedali rozoznať od originálu.
Bankovky sa rozdeľovali na 4 časti:
A – boli určené do bánk
B – na vyplácanie špiónov v zahraničí
C – na vojnové ťaženie v Afrike
D – zhadzovali ich na anglickom území
Na falšovaní sa podieľala asi stovka ľudí, medzi nimi aj Adolf Burger, rodák zo Slovenska. Narodil sa vo Veľkej Lomnici a roku 1942 sa dostal do koncentračného tábora Osvienčim. Keďže bol zdatný typograf presunuli ho koncentračného tábora Sachsenhausen, kde falšoval bankovky. Koncentračný tábor prežil a neskôr napísal niekoľko kníh, kde zaznamenal svoje spomienky na Sachsenhausen. Najznámejšou z nich je kniha Komando falšovateľov. Adolf Bruger sa dožil naozaj požehnaného veku. Zomrel roku 2016 vo veku 99 rokov.

Obete
Do tábora prišlo približne 200 000 ľudí, z toho asi 20 000 žien. Presný počet ľudí, ktorí zahynuli v tábore nevieme. Predpokladá sa, že ich bolo niekoľko desiatok tisíc. Roku 1941 bolo zavraždených 10 000 sovietskych väzňov. Väčšina z nich zomrela na hlad, zimu, počas nútených prác alebo počas lekárskych experimentov. Roku 1943 postavili v tábore plynovú komoru, ktorá rapídne zvýšila počet obetí.
Jakov Džugašvili
Narodil sa roku 1907 v Gruzínsku. Jeho otcom bol Josif Vissarionovič Stalin. S otcom mal však dosť napäté vzťahy a to najmä kvôli manželstvu, s ktorým jeho otec nesúhlasil. Počas druhej svetovej vojny slúžil ako delostrelecký dôstojník, ale pri Smolensku padol do zajatia. Odviezli do tábora Sachsenhausen. Tam zomrel za doteraz nevyriešených okolností. Predpokladá sa, že spáchal samovraždu, tým, že nabehol na plot. Iná verzia hovorí o tom, že ho zabil elektrický prúd pri pokuse o útek. Ďalšia verzia hovorí, že jeho samovražda bola zinscenovaná a v skutočnosti bol zavraždený.

Saschsenhausen dnes
Adresa
Múzeum sa nachádza asi 35 km od Berlína. Okrem samotného múzea je tam aj pamätník a knižnica.
Sachsenhausen Memorial and Museum
Straße der Nationen 22
D-16515 Oranienburg
Oficiálna stránka pamätníka TU
Otváracie hodiny
Návštevnícke informačné centrum
Denne od 8:30 do 17:00
Vonkajšie priestory a výstavy
Leto (31. marca až 26. októbra) – 8:30 do 18:00
Zima (27. októbra až 30. marca) – 8:30 do 16:30
Pamätník ponúka prehliadky so sprievodcom a workshopy.

