Roku 1941 navštívil Heinrich Himmler poľské historické mesto Lublin. Mesto má dnes asi 300 000 obyvateľov a je hlavným mestom Lubelského vojvodstva. Himmler tam nebol len tak na výlet, ale s úmyslom postaviť tam tábor pre 25 až 50 000 väzňov, ktorí by tam pracovali v dielňach a na stavbách. Mal sa nachádzať na juhovýchodnom predmestí Lublinu. Plán tábora sa niekoľkokrát upravoval až nakoniec 23. marca bol schválený plán, podľa ktorého mal mať tábor kapacitu až 150 000 ľudí. Podľa tohto plánu mal byť Majdanek najväčším táborom v okupovanej Európe. Koncentračný tábor Majdanek mal byť najúčinnejšou „zbraňou“ pri riešení židovskej otázky, ale ak ako trestanecký a tranzitný tábor pre obyvateľov Poľska.
Tábor pozostával z troch častí:
1. sektor SS
2. hospodársky sektor
3. zajatecký tábor
Roku 1942 prišli do tábora aj prvé ženy. Detská časť neexistovala, napriek tomu do tábora prichádzali židovské, bieloruské a poľské deti. Do tábora privážali ľudí z takmer celej Európy. Boli to najmä občania Poľska, Slovenska, Protektorátu Čechy a Morava, Rusi, Bielorusi a Ukrajinci. V menšom počte to boli Francúzi, Nemci, Belgičania, Nóri alebo Taliani.
Väčšina táborov dopredu vedela o postupujúcich spojeneckých armádach a tak sa snažili zničiť všetky dôkazy. Tí však oslobodenie nečakali a tak Rusi našli tábor presne v takom stave ako celý čas fungoval. Jediné, čo sa podarilo nacistom zničiť bolo zopár krematórií, Stalo sa tak 22. augusta 1944, čím sa stal jedným z prvých oslobodených táborov. Sovietski vojaci tam našli tisíce väzňov, ale aj dôkazy o hrôzach, ktoré sa tam diali.
Tak ako aj v ostatných táboroch, ani tu nevieme presný počet obetí. Do tábora za celú jeho existenciu prišlo asi 150 000 ľudí a zahynulo okolo 78 000. Najväčšiu časť tvorili Židia. Predpokladá sa však, že obetí bolo omnoho viac.
Dionys Lenard
Narodil sa v Budapešti, ale jeho rodina sa neskôr presťahovala do Žiliny. Chcel sa stať spisovateľom. Roku 1942 sa dostal do koncentračného tábora Majdanek. V tábore strávil niekoľko týždňov. Celý svoj pobyt mal pocit, že ľudia by mali vedieť čo sa deje v tábore a tak pripravoval pán na svoj útek. Jedného dňa sa skryl medzi stavebný materiál a čakal na poplach. Kápovia ho prirodzene začali hľadať. Spustili poplach. Dionys čakal kedy prestanú s hľadaním a vtedy sa vydal na útek.
Putoval niekoľko dní. Podľa jeho vlastných slov mu veľa pomohli aj Poliaci, ktorých stretával cestou. Dostal sa až domov, kde však už svoji rodinu nenašiel. Začal spisovať svoje výpovede a posielal ich na rôzne miesta s nijakým alebo veľmi slabým výsledkom. Nakoniec bol chytený a poslaný do rôznych koncentračných táborov. Zomrel zrejme v Buchenvalde, keďže tam sa jeho stopa stráca. Dá sa povedať, že bol naozajstný hrdina. Riskoval svoj život, aby ukázal ľudom, aké hrôzy sa dejú v koncentračných táboroch.
Život v tábore Majdanek
Život v tábore bol podobný životu v iných táboroch. Ľudia žili (alebo skôr prežívali) v drevených barakoch. Dosky neboli nijak izolované, takže cez nich prefukovalo a bola zima. Bolo tam akési centrálne vykurovanie, ale nepomáhalo, keďže cez dosky fúkal studený vietor. Navyše tam zatekalo. Zo začiatku baraky neobsahovali žiaden nábytok, takže ľudia spali na zemi. Do baraku sa niekedy zmestilo aj 1000 ľudí, čím sa veľmi rozšírovali rôzne nákazlivé ochorenia. Ochorenia sa šírili aj kvôli zlej hygiene. Väzni sa neumývali, ani neprali oblečenie, latríny boli nekryté, Problémom boli vši a blchy. Najčastejšie, ale väzni bojovali s týfusom.
Aj strava bola úbohá. Bola hlavne veľmi málo výživná. Tvorila ju len riedka polievka s trochou celozrnej múky či kapusty. Toto malo veľmi malú kalorickú hodnotu a tá nestačila pri veľmi ťažkej práci, ktorú museli vykonávať. Niekedy zvykli dostať kúsok chleba alebo zemiak.
Väzni boli využívaní na ťažkú, otrockú prácu najmä na stavbách. Na počasie sa nehľadelo. Často pracovali v ukrutnej zime, či veľkých horúčavách. Ďalší pracovali v krematóriách. Tam boli síce lepšie podmienky, ale na druhej strane istý rozsudok smrti. Väzni boli svedkami vrážd v plynových komorách a v prípade oslobodenia tábora by mohli rozprávať o hrôzach. Tak boli v určitých intervaloch vraždení a nahrádzaní novými.
Majdanek dnes
Patrí k najlepšie zachovaným koncentračným táborom. Nachádza sa tam asi 70 zachovalých budov.
Štátne múzeum v Majdanku sa nachádza v juhovýchodnom predmestí Lublinu, pozdĺž cesty vedúcej do Zamość a Chełmu. Cesta do múzea je jasne značená. V areáli múzea sa nachádzajú tri vyhradené parkoviská.
Adresa
Państwowe Muzeum na Majdanku
Droga Męczenników Majdanka 67
20-325 Lublin
GPS súradnice: 51.22529°N, 22.60620°E
Oficiálna stránka TU
Otváracie hodiny
Letná sezóna (apríl – október)
Areál a historické stavby: 9:00 – 18:00
Hlavná expozícia (kasárne 62): 9:00 – 17:00
Návštevnícke centrum (kníhkupectvo, sprievodcovia): 9:00 – 17:00
Posledný vstup do areálu múzea – hodinu pred zatvorením.
Posledný vstup do stálych expozícií – pol hodiny pred zatvorením.
Zimná sezóna (november – marec)
Areál a historické stavby: 9:00 – 16:00
Hlavná expozícia (kasárne 62): 9:00 – 16:00
Návštevnícke centrum (kníhkupectvo, sprievodcovia): 9:00 – 16:00
Dobrý den,
Toto by Vás mohlo zajímat. Jedná se o první česky psanou monografii o Majdanku. První díl se mimo jiné zaměřuje na československou stopu v tomto táboře.
S uctivým pozdravem, Michal Chocholatý.
https://www.luxor.cz/v/2129249/to-byl-majdanek-historie-zajateckeho-a-koncentracniho-tabora-waffen-ss-v-lublinu-1-dil